Tak ako väčšina podnikateľov, tak aj ja som chcel začať podnikať aby som zarobil viac peňazí za menej času strávenej v práci a ostalo mi tak viac času pre moje hobby, priateľov, rodinu a pod.
Vyrastal som v podnikateľskej rodine. Otec totiž začal podnikať hneď krátko po revolúcii, moje dectvo a moje zmýšľanie to ovplyvnilo natoľko, že som nikdy nechcel byť zamestnaný.
Ešte počas vysokej školy som si založil živnosť a začal môj “vysnívaný podnikateľský život.”
V začiatkoch som si prešiel krátkou cestou finančného poradcu, viedol som účtovníctvo externe pre zopár klientov a začal som tiež pracovať v našej rodinnej firme.
Nebola to rozhodne prechádzka ružovým sadom a za čo môžem byť svojmu otcovi vďačný je, že ma nechal si cestičku vyšľapať od dola. Najskôr nárazová a bežná administratíva, vedenie účtovníctva, no postupom času skôr dievča pre všetko.
Všetko ma veľmi bavilo.
Riešil som všetko potrebné pre fungovanie firmy vo vlastnej réžii:
Povolenia, Certifikáty, prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, marketing - reklama, ponuky, objednávky, fakturáciu, reklamácie, administratívu, úradné záležitosti
a ktomu po večeroch a v potrebných termínoch aj mzdy, účtovníctvo a s ním súvisiace dane ….
Prešiel som si úlohu, administratívneho pracovníka, účtovníka, manažera, zamestnávateľa i obchodníka.
Dnes vidím, že to bylo to najlepšie čo ma mohlo postretnúť, protože práve možnosť pričuchnúť k rôznym činnostiam a oblastiam v rámci našej firmy, mi umožnila viac a viac začať vidieť veci v súvislostiach.
Aj keď to spätne hodnotím ako skvelú skúsenosť, spomínam si, že to bolo jedno z najnáročnejších období môjho života.
Ráno som sice vstával s pocitom že idem zmeniť svet, budem pomáhať zákazníkom, budeme robiť naších zákazníkov šťastnými prostredníctvom naších tovarov alebo služieb a zákazníci nám za to poďakujú tak, že otvoria svoju peňaženku a zaplatia nám za nami dobre vykonanú prácu.
Lenže čo myslíte? S akými pocitmi končil môj deň?
zlé pocity, že zanedbávam svoju rodinu a netrávi čas so svojou dcérkou
keď sa chystáte na voľný víkend či dovolenku ešte v sobotu ráno alebo v deň dovolenky som niečo riešil a vybavoval
telefón som si na dovolenke či výlete vôbec nevypínal a aj keď som ho mal vypnutý nebol to zrovna skvelý pocit, keď neviete či je všetko ok
nechával som prácu bokom a začal som veci odkladať
neskôr ma táto práca aj tak dobehla a znamenalo to ešte viac stresu
Radšej sa idete zabaviť aby ste aspoň trochu vypli
V noci som sa budil a myslel som na prácu a na povinnosti ktoré ešte mám
Toľko rozličných vecí a problémov z rôznych oblastí
Do toho prídu zdravotné ťažkosti vo fome žalúdočných boletí a vredov
Do ničoho sa vám zrazu akosi nechce
stále som bol nervózny
Nič nestíhate veď potrebujete si aj oddýchnuť
V tom najlepšom sa objaví nečakaný problém, nespokojný zaáakzník alebo sa objaví niečo na úrade a pod.
I keď som si všímal, že ma veci spojené s účtovníctvom skutočne bavia a sú mojou vášňou, musel som si priznať, že pod návalom ďalších aktivít s vyššou prioritou proste nestíhám. Papiere se mi kopili na stole a administrativních úloh s riadením firmy stále pribúdalo. A bolo to skutočne zahlcujúce.
Preto som účtovníctvo delegoval na externú firmu.
Mal som pocit, že mi ubudlo množstvo práce a starostí.
S účtovníctvom som ako bol dlhý mesiac zrazu nemal nič do činenia. No vždy keď sa blížil koniec mesiaca a začiatok toho druhého bolo potrebné zhromaždiť všetky doklady a odniesť účtovníčke na spracovanie.
Síce mi ubudla práca s účtovaním dokladov, ale aj tak bolo treba mať prehľad v papieroch a to sa po celom mesiaci a raz za čas robí ťažko. Zistil som že zrazu nemám veci akosi plne pod kontrolou.
Zrazu mi v tom začalo niečo chýbať – nepotreboval som manuálne typovať účtovné doklady - došlé faktúry, bločky …. do účtovného softvéru, čo bolo super, nemusel som sa ako tak zaujímať o legislatívu spojenú s účtovníctvom, ale to čo mi vždycky vďaka môjmu businessovému nadhledu išlo robiť najlepšie, tedy prepojovať svet účtovníctva so svetom businessovým:
Aby sme neplatili na daniach viac než je nutné
Aby cashflow perfektne fungovala
Aby sme malu už v priebehu mesiaca jasnú predstavu o predbežnom vývoji toho, koľko budeme musieť odviesť na dph
Aby sme mali dokonalý prehľad o svojich pohľadávkach a záväzkoch
… nič z toho som zrazu nebol schopný robiť. Takže som začal zisťovať, že táto forma spolupráce nie je to pravé orechové.
A že nielen my, ale ale aj väčšina podnikov a podnikateľov, ktorí fungujú v tomto “tradičnom” režime s účtovnou firmou, v skutočnosti omnoho prichádzajú.
Začal som hľadať na trhu službu, ktorá by umožňovala mať plnú kontrolu nad účtovníctvom bez toho, aby som mu musel venovať svoj čas. Nemať na stole hŕbu papierov ale mať všetko prehľadne a jednoducho vedené, ideálne online. Vytvoriť si priestor na prioritné veci spojené s rastom firmy a odrážať ich do účtovnej oblasti tak, aby to moje zámery podporovalo, nie borilo.
A zistil som, že žiadna taká služba neexistuje.
To ma priviedlo k myšlienke, aké by to bolo, keby sme my podnikatelia nemuseli celý mesiac tŕpnuť hrôzov, koľko odvedieme na DPH, strachovať sa že na niečo zabudneme a následkom toho bude pokuta. Zbytočne nebudeme na daniach platiť viac, ako aktuálne dáva zmysel. Aké by to bolo nemať v kancelárii hŕbu papierov a voziť ich v igelitke, prípadne v krabici od topánok účtovnej firme a dúfať, že to všetko zaúčtuje.
Kdyby existovala taká služba, koľko podnikateľom a majiteľom firiem by pomohlo vrátiť späť čas, slobodu a pozornosť k tomu, kvôli čomu začali podnikať?
Táto myšlienka my doslova učarovala. Nemohol som na to prestať myslieť. V hlave se mi postupne začal rodiť konkrétny plán.
Začal som hľadať a skúmať spôsoby, ako to zmeniť. Venoval som veľa času využitiu digitalizácie a automatizácie v podnikaní a účtovníctve aby som si čo najviac uľahčil život podnikateľa.
Rozhodl jsem se isť all-in. Rodinnú firmu som úspěšně predal a začal som sa naplno venovať tomu, čo mi dává obrovský smysl. Pomáhať podnikateľom zjednodušovať ich podnikateľský život.
Jednoducho verím, že podnikateľ je tu preto, aby robil svojich zákazníkov šťastnejšími a skrz to zarobil a získal vytúženú podnikateľskú slobodu a nie pre to aby ho zdržiavala hŕba papierov.
